Veľa ľudí sa mi pri zhliadnutí na moju tvorbu pýta, ako to robím, že mám takú fantáziu pri tvorení, ako dlho to robím, prečo to robím... Aby som sa teda trošku predstavila všetkým vám, ktorí chcete vedieť, ako som si splnila svoj sen, tak vám tu opíšem môj príbeh.
Už ako dospievajúca slečna som mala veľmi blízko k šijaciemu stroju. Zdedila som to pravdepodobne po mamine, ktorá nám od detstva šila, štrikovala, popritom som sa kadečo od nej poučila, Najprv som šila v rukách, potom som sa začala ušiť šiť aj na stroji. Pamätám si, ako sme asi v 7-mej triede mali technické práce a bola som jedna z mála, ktorá vedela na stroji šiť a ušila som si tam prvú blúzku :-) Samozrejme, som veľmi veľká romantička a keď skončil "socík", moja mladšia sestra dostala svoju prvú bárbinu, ktorú som jej pravidelne obliekala do nových šatočiek. Inšpiráciu som brala v mojich obľúbených filmoch Angelika, Juh proti Severu, Scarlet O´Hara... stále som nachádzala nové a nové inšpirácie :-)
Neskôr som chytila do rúk aj ihlice a čo-to som si uštrikovala, neskôr som robila aj richelieu, krížikovú výšivku. Keď prišla na svet moja prvé dcéra, čo-to som jej ušila - nohavice, tepláčiky, kabátiky... Ale potom to akosi vo mne upadlo, zistila som, že oblečenie ma už šiť nebaví, ešte som občas dačo uštrikovala alebo vyšila, ale už to nebolo také aktívne popri pracovných povinnostiach.
V čase, keď som bola na druhej materskej dovolenke - bolo to v roku 2009 - som čírou náhodou objavila na českých stránkach krásnych spinkáčikov a anjeločky (samozrejme to bola TILDA!) Strašne sa mi to páčilo a chcela som si aj ja takých spraviť. A tak som si pozháňala prvé strihy a urobila som si svojich prvých anjelikov a spinkáčikov. V mojom okolí sa to veľmi páčilo, každá žena v rodine niečo také chcela mať doma, dokonca keď som ich odfotila a dala na internet fotky môjho hobby, ozývali sa mi aj potenciálne zákazníčky, že by chceli nejakú anjeločku odo mňa :-)
Lenže tu prišiel problém, že nebolo nikde dostať pekné látočky, v obchodoch bola strašne obmedzená možnosť kúpiť pekné látky, ktoré by mi ladili. Nakoľko mám veľmi vycibrený cit pre kombináciu, nič mi nebolo dosť dobré :-) A tak som začala zháňať v Čechách. Keďže doprava z Čiech je dosť drahá, prezistila som si cez internet, či by bol záujem, ak by som látky dovážala vo väčšom a predávala ich aj iným žienkam, ktoré chcú tvoriť. A tak som po pozitívnom ohlase nakúpila prvé látočky, nebolo toho veľa, iba čo mi stačilo z môjho rozpočtu, pár látočiek po 2-5 metrov. Rozobrali sa veľmi rýchlo a tak som začala objednávať nové a nové várky. Ani som sa nenazdala a zrazu som mala plnú skrinku látočiek, ktoré mi chodili zo zahraničia. Konečne som mohla tvoriť a kombinovať rôzne druhy látok. Za rok som si získala svoje miestečko na trhu a o moje výrobky začal byť záujem. Keď porovnám ale tvorbu z prvého roku s tým, ako vyzerajú moje anjeločky teraz, veru nebolo to teda nič-moc :-)
Keď bol čas vrátiť sa do môjho pôvodného zamestnania po materskej dovolenke, dlho predlho som zvažovala, čo robiť, pýtala som sa vo svojom vnútri, čo bude správne, konzultovala som s manželom, čo mám robiť, ako to môže dopadnúť, ak sa rozhodnem zostať doma. Moje vnútro mi stále hovorilo, že toto je správna voľba. Robím čo ma baví, som doma k dispozícii deťom, rodine, predaj látok a galantérie ma dokonca dokáže aj uživiť a to, že budem popritom aj šiť to, čo ma maximálne baví, to je to, čo som vždy asi chcela a konečne som to aj pochopila. Ten dar mi asi nebol daný len tak! Ani jeden deň odvtedy, čo som sa rozhodla pracovať z domu neľutujem, táto práca ma napĺňa pocitom spokojnosti, keď sa mi zákazníčky ozývajú, aké sú s výrobkami spokojné, ako im priniesli radosť do života, to je pre mňa vždy najkrajšia správa :-)
